Silvester oslavovali aj starí Rimania

Posledný deň v roku ľudia po celom svete oslavujú večierkami, zhromažďovaním sa na námestiach či nádhernými ohňostrojmi. Samozrejme, nesmie chýbať ani alkohol, a to už od dávnych vekov.

Ako prví na svete vítajú príchod Nového roka Austrálčania, a to skutočne veľkolepým štýlom. Na slávnom sydneyskom moste každoročne odpália 80 000 ohňostrojov, ktoré je vidieť až do vzdialenosti 16 kilometrov. Oslavy príchodu Nového roka však nie sú len záležitosťou modernej doby, poznali ich už naši predkovia pred mnohými a mnohými rokmi a môžeme povedať, že boli rovnako pompézne ako dnes.

Kde hľadať prvopočiatok osláv Nového roka?

Najstaršie dochované záznamy o novoročných oslavách pochádzajú z Mezopotámie z obdobie približne 2000 rokov pred naším letopočtom. Konali sa v čase jarnej rovnodennosti, teda v polovici marca. V tomto období vítali Nový rok aj Feničania, Babylončania, Peržania a Egypťania. Nepredstavujme si však tradičné ohňostroje. Išlo o niekoľkodňové festivaly, ktorými ľudia oslavovali znovuzrodenie prírody. Ľudia po uliciach pochodovali so sochami bohov a oslavovali. Jedným z rituálov bolo aj tzv. poníženie kráľa. Babylonský kráľ sa musel ponížiť pred sochou najvyššieho babylonského boha, Marduka a odložiť všetky kráľovské klenoty. Utrpel taktiež zopár zaúch od veľkňaza, ktoré ho často doviedli až ku slzám. Tie boli dôkazom, že Marduk je spokojný a potvrdzuje kráľovu moc nad poddanými aj v ďalšom roku. Počas týchto osláv tiekol alkohol prúdom, pretože ľudia sa tešili z Mardukovej priazni a verili, že kráľ im bude vládnuť aj naďalej spravodlivo a dobre.

Nový rok a Gréci

V antickom Grécku oslavovali Nový rok v čase zimného slnovratu a na 1. január ho presunuli až Rimania v roku 153 pred naším letopočtom. Pojem „január“ zaviedol do kalendára rímsky kráľ Pontilius.  Rimania Nový rok presunuli z marca na január z toho dôvodu, že to bol začiatok občianskeho roka a práve v tomto období sa pre novozvolených konzulov začínalo jednoročné funkčné obdobie. Niektorí to však ignorovali a oslavovali Nový rok naďalej v marci. Poriadok nastolil až slávny Gaius Iulius Caesar v roku 46 pred naším letopočtom. Odvtedy Rimania Nový rok oslavovali 1. januára. Ľudia si vymieňali novoročné želania, dary a hodne pili a zabávali sa.

Stredovek bez Silvestra

V stredovekej Európe boli novoročné oslavy považované za pohanské, za niečo, čo s kresťanstvom nemalo nič spoločné. Teda boli aj zakázané. Preto ich koncil v roku 567 vo francúzskom meste Tours aj zrušil a začiatok roka stanovil na obdobie Veľkej noci. O návrat 1. januára sa postaral až gregoriánsky kalendár v roku 1582. Odvtedy ľudia oslavujú Nový rok predsavzatiami, odháňaním zlých duchov, polnočnými bozkami alebo prípitkami na šťastie.

Počas stáročí sa v krajinách sveta uchytili rôzne zvyky a rituály. Niekde nepúšťajú do domu ryšavých ľudí, lebo podľa povery prinášajú nešťastie, inde o polnoci otvárajú všetky dvere, aby starý rok bez problémov odišiel.

 

Tagged: , ,

Comments are closed.